Vyhledávání

KOMENTÁR K FILMU: Tranzícia nie je vždy ľahká. Ani pre rodičov, ako ukazuje film Lola

Virtuálne Moje kino LIVE serveru GoOut.net začalo tento týždeň premietaním oceňovaného filmu Lola, v ktorom sa otec a jeho transrodová dcéra snažia k sebe nájsť cestu a vzájomné pochopenie.


Recenziu alebo skôr komentár k filmu Lola som sa rozhodol napísať najmä kvôli mojim osobným skúsenostiam. Na internete je recenzií zopár, no len málo z nich (v češtine jedna) napísal niekto, kto tranzíciou sám prechádza. Niežeby to bola podmienka, to určite nie. Len mu poskytne inú, osobnejšiu perspektívu, než akú má väčšina divákov.

Lola je belgicko-francúzsky film od belgického režiséra Laurena Micheliho. Premiéru mal pred rokom na francúzskom filmovom festivale FFA a odkedy získal viacero ocenení a nominácií vrátane Golden Ibis Award či Magritte Award. V Česku mal premiéru už v auguste, teraz ho však na online „plátno“ opäť priviedol server GoOut.net. Ako sa vyjadrili organizátori, ide o „zahrievacie kolo“ pred každoročným queer filmovým festivalom Mezipatra, ktorý tento rok začína vo štvrtok 5. novembra a potrvá do soboty 20. novembra, tentoraz výlučne v online priestore.

Film Lola sa sústredí na dve témy, ktoré sa navzájom tesne prelínajú. Prvá z nich je univerzálna: komplikovaný vzťah tvrdohlavého otca Phillipa a jeho dospievajúcej dcéry Loly, ktorá chce žiť život podľa svojich predstáv. Keď tak však spraví, otec s ňou pretrhá všetky kontakty. Až smrť matky a manželky, ktorou film začína, ich opäť privedie k sebe, nie však bez boja. Obe hlavné postavy spolu neochotne vyrážajú na road trip k moru, aby splnili matkino posledné želanie. Popri tom si k sebe pomaly, uhádane hľadajú cestu a začínajú chápať postoje toho druhého. Zároveň divákovi odkrývajú svoju neľahkú minulosť.

Dôvod ich konfliktu predstavuje druhú, špecifickú tému, a to problematiku trans identity. Lola je totiž mladá trans žena. Stvárnila ju Mya Bollaers, sama trans žena a dovtedy neherečka z Belgicka, ktorá Lole dodala jedinečnú autentickosť. Jej obsadenie zároveň otvára otázku, ktorú si v diskusii po online premietaní kládol aj samotný režisér: Majú trans postavy hrať len trans herci? Odpoveď nie je jednoznačná, v tomto prípade však išlo o dobré rozhodnutie.

Film je výnimočný v tom, že sa nesústredí na samotnú tranzíciu či hľadanie identity. Lola je so sebou spokojná, pôsobí uvoľnene. Už sama seba akceptovala a neváha svoju identitu obhajovať pred neprajníkmi. Vo filme sa preto primárne rieši jej vzťah s otcom, ktorého výborne stvárnil už skúsený francúzsky herec Benoît Magimel. Otec Lolu neprijal a vyhodil z domu. Nie z nenávisti, ale skôr z nepochopenia či neochoty pochopiť. Predstavuje rodiča, ktorý sa len ťažko zmierňuje so „stratou syna“. Nie nadarmo sa hovorí, že rodičia, aj tí akceptujúci, po coming oute ich dieťaťa zároveň nejaký čas akoby trúchlia. Akoby stratili jedno dieťa a získali druhé, hoci je to stále ten istý človek. A zároveň sa boja, aká budúcnosť ich dieťa teraz čaká.

Tento aspekt ich vzťahu silno zdôrazňujú české titulky, v ktorých Phillip neustále hovorí o Lole alebo k nej v mužskom rode, čo nie je vo francúzskom originály natoľko výrazné. Pevne sa drží minulosti, ktorú Lola už dávno opustila, lebo v nej nebola šťastná. Až postupne, ako sa ich cesta blíži ku koncu, opatrne začína akceptovať Lolu takú, aká je. Snaží sa jej porozumieť. A ona jemu.

Trans tematika je teda vo filme skôr okrajová a poskytuje základ konfliktu medzi rodičom a dospievajúcim dieťaťom, ktorý by pokojne mohol vyvolať aj hocijaký iný dôvod. Napriek tomu je však stále prítomná. V priebehu filmu sa Lola opakovane dostáva do situácií, ktoré sú každému trans človeku bolestne známe. Nedostupnosť hormónov, vysoká cena operácií či nepríjemné otázky cudzích ľudí, prečo nesedí meno v dokladoch s tým, ako človek vyzerá. A pre film dôležitá a neustála obhajoba vlastnej identity a rozhodnutí pred neveriacou rodinou. Je hormonálna terapia naozaj bezpečná? Si ešte mladý/á, čo ak si to neskôr rozmyslíš? Atď. Každý z trans ľudí to aspoň raz zažil a vie, čo Lola prežíva. Neznalý divák zase dostáva šancu pochopiť, akým problémom musia trans ľudia čeliť.

Na záver musím povedať, že hoci film Lola nestál pred ľahkou úlohou, trans tematiku predstavil veľmi dobre. Nerobil tak priamo, ale prostredníctvom vzťahu otca a dcéry, čím dokáže osloviť väčšie publikum. A čo je najdôležitejšie, zobrazil trans ľudí ako, nuž, obyčajných ľudí. Lola nie je perfektná, má svoje chyby. Na samom začiatku filmu nie je veľmi sympatická a jej otec tiež nie, postupne však divákom obaja prirastú k srdcu. Film takisto rovnocenne ukazuje obe strany a ich pohľady na tú istú situáciu. Akokoľvek môže otec najskôr pôsobiť ako transfóbny záporák, v skutočnosti ním nie. Stále má Lolu rád. A ona jeho.

 

Foto: CSFD.cz

Boris Kořínek

Študent histórie a judaistiky na UP. Jedného dňa sa zjavil v Helene a už neodišiel. Nosí titul v prokrastinácii, no deadliny vždy dodrží. Má rád knihy, dejiny a cestovanie.