Vyhledávání

RECENZIA: Ako si k sebe otec a dcéra našli cestu

Olomoucká čajovňa Kratochvíle minulý týždeň premietala tri zaujímavé študentské filmy. Jedným z nich bol oceňovaný a na Oscara nominovaný český bábkový film Dcera režisérky Darie Kashcheevy o komplikovanom vzťahu otca s dcérou.


Do čajovne Kratochvíle som dorazil tesne pred ôsmou večer. Už bola plná divákov, až som si takmer nemal kam sadnúť, o zážitok som však ukrátený nebol. S potešením som od organizátorov zistil, že časť mojich 100 Kč za vstupenku išla na podporu projektu Nebát se mluvit o domácom násilí. Teraz však už o filme.

Film Dcera je krátky bábkový film režisérky Darie Kashcheevy. Tá sa narodila v Tadžikistane, väčšinu svojho života však prežila v Rusku. Pred pár rokmi sa s manželom Alexandrom Kashcheevom presťahovali do Českej republiky, kde začala študovať na pražskej FAMU. Dceru natočila v roku 2019 ako svoj bakalársky film o komplikovanom vzťahu otca a dcéry, ktorí si k sebe napriek vzájomnému nepochopeniu nakoniec nájdu cestu. Film zožal okamžitý úspech a zbiera jednu cenu za druhou, napr. na festivale animovaných filmov vo francúzskom Annecy či na festivale Sundance. Tento rok Dcera dokonca súťažila o Oscara v kategórii krátkych animovaných filmov, nakoniec však nevyhrala.

Dceři sa miešajú tri časové línie, ktoré divákovi odhaľujú vzťah plný nepochopenia. Rozpačitosť je cítiť už od prvej scény, keď dospelá dcéra mlčky stojí pri otcovom nemocničnom lôžku. Mlčanie nás sprevádza aj zvyškom filmu, ústredná dvojica si totiž nemá čo povedať. Na vyjadrenie emócií to však napokon ani netreba, pohyby a tváre bábok vyrobených z toaletného papiera stačia. Jemný úsmev, rýchle vystrašené dýchanie, uhnutie pred láskavou rukou otca... Slová sú tu nadbytočné a len by také momenty a drobné gestá pokazili.

Do príbehu nás vpúšťa malý vták, ktorý v tichu nemocničnej izby narazí do okna. Stáva sa symbolom pokazeného vzťahu, ktorý diváka sprevádza až do samého konca, ako aj alter-egom malej dcéry túžiacej po láske otca. Vták nám cez spomienky dvojice odhalí, že spúšťačom sa stalo jedno malé nedorozumie spred mnohých rokov. Jeden krátky moment, keď vystrašená dcéra hľadala podporu u otca, on však, zaneprázdnený starosťou o domácnosť, nestihol jej objatie opätovať.

Film dáva priestor obom stranám. Perspektívu odmietavej dcéry vidíme o niečo častejšie než otcove zúfalé snahy o nápravu dávno rozbitého vzťahu, ľahko však chápeme oboch. Celý film pôsobí zúfalo, zároveň však divák nestráca nádej, že si k sebe otec s dcérou nakoniec nájdu cestu. Až do momentu, kedy nešťastná dcéra stojí pri prázdnom nemocničnom lôžku. V tej chvíli sa zdá, že už je neskoro.

Zaujímavým aspektom Dcery je kamera. Hoci ide o bábkový, teda stop motion film, pohyby kamery skôr pripomínajú film hraný. Keď vystrašená dcéra hekticky beží do schodov, kamera je jej tesne za pätami, trasie sa spolu s ňou, obraz je rozmazaný. V skutočnosti však ide len o komplikovanú ilúziu pohyblivej kamery, aká doteraz v bábkovom filme využitá nebola. Vidíme ju zakaždým, keď sa postavy niekam presúvajú. Tieto rýchle a hlučné scény sú v kontraste s takmer nehybnými momentmi, kedy obraz naopak akoby zamrzol.

Po Dceři nasledovali v čajovni Kratochvíle dva ďalšie študentské bábkové filmy, Noctuelle od Martina Pertlíčka o mužovi, ktorý vyrába motýle roznášajúce sny, a Betonová džungle od Marie Urbánkové o detskej fantázii, ktorá premení aj hlučné mesto vo fascinujúcu džungľu plnú dobrodružstiev. Príjemný večer sme nakoniec zakončili druhým premietaním Dcery kvôli prosbe jednej diváčky, ktorá dorazila o niečo neskôr.

Som rád, že som takto mal príležitosť vidieť ju dvakrát. Dcera je milý jemný film o vzájomnom nepochopení, ktoré sme každý v živote zažili aspoň raz. Páčili sa mi režisérkine experimenty s kamerou i s namaľovanými očami, vďaka ktorým vyzerali bábky ako živé. O to viac som ich trápenia pri pozeraní prežíval.

 

Foto: Český rozhlas Vltava a DariaKashcheeva.com

Boris Kořínek

Študent histórie a judaistiky na UP. Jedného dňa sa zjavil v Helene a už neodišiel. Nosí titul v prokrastinácii, no deadliny vždy dodrží. Má rád knihy, dejiny a cestovanie.